Daily Prayers
Daily Schedule at Sri Datta Mukti Kshetram
The Kshetram follows a puja schedule anchored to the Agamic and Vedic tradition of the Dattatreya sampradaya, with special attention to the three sandhya-kalas (dawn, midday, dusk) — the transitional moments most auspicious for divine worship and ancestral rites alike.
Morning — Pratah Puja (5:30 AM)
The day begins with Shodashopacharah Puja to Lord Dattatreya — sixteen-fold worship including invocation, seating, foot-wash, arghya, bathing, clothing, sandal paste, flowers, incense, lamp, food offering, betel, circumambulation, and prostration. This is followed by Pitr-tarpana by the priests on behalf of all registered families.
Midday — Madhyahnika Puja (12:00 Noon)
The midday rite faces south — the direction of Yama and the ancestors. The Mahalaya-tarpana sequence is chanted, invoking the pitr-devatas and offering water with sesame (tila) and kusha grass. Specific gotras and names of departed ancestors submitted by visiting families are chanted aloud during this puja.
Evening — Sayam Puja and Arati (6:30 PM)
The evening Arati is the most public part of the day. The five-lamp camphor arati is performed before Lord Dattatreya with the singing of the Datta Arati and Datta Stotrams. Devotees gather in large numbers; collective prayer is especially potent for ancestral benefit.
Thursday — Special Datta-vara Puja
Thursday (Guruvara) is especially sacred to Lord Dattatreya, who embodies the principle of the Guru. On this day the Kshetram conducts extended worship: Sahasranama-archana, Haridi-kumkuma for women devotees, and the weekly Pitr-yajna fire rite. Families unable to attend may submit ancestors’ names and gotra for inclusion in the Thursday puja by contacting the Kshetram office.
Nitya Parayana — Daily Recitation
Devanagari is reproduced exactly from the Nitya Parayana Mantras text. Telugu and IAST are mechanical transliterations of it.
प्रातःकाले पठनीयाः
कराग्रे वसते लक्ष्मीः करमध्ये सरस्वती।
करमूले तु गौरी स्यात् प्रभाते करदर्शनम्। 1
समुद्रवसने देवि पर्वत स्तनमंडले।
विष्णुपत्नि नमस्तुभ्यं पादस्पर्शं क्षमस्व मे।।2
अहल्या द्रौपदी सीता तारा मन्दोदरी तथा।
पंच कन्या स्मरे न्नित्यं महापातकनाशनम्।। 3
पुण्यश्लोको नलो राजा पुण्यश्लोको युधिष्ठिरः।
पुण्यश्लोका च वैदेही पुण्यश्लोको जनार्दनः।। 4
कर्कोटकस्य नागस्य दमयन्त्या नलस्य च।
ऋतुपर्णस्य राजर्षेः कीर्तनं कलिनाशनम्।। 5
अश्वत्थामा बलिर्व्यासो हनुमांश्च विभीषणः।
कृपः परशुरामश्च सप्तैते चिरजीविनः।।6
కరాగ్రే వసతే లక్ష్మీః కరమధ్యే సరస్వతీ।
కరమూలే తు గౌరీ స్యాత్ ప్రభాతే కరదర్శనమ్। 1
సముద్రవసనే దేవి పర్వత స్తనమండలే।
విష్ణుపత్ని నమస్తుభ్యం పాదస్పర్శం క్షమస్వ మే।।2
అహల్యా ద్రౌపదీ సీతా తారా మన్దోదరీ తథా।
పంచ కన్యా స్మరే న్నిత్యం మహాపాతకనాశనమ్।। 3
పుణ్యశ్లోకో నలో రాజా పుణ్యశ్లోకో యుధిష్ఠిరః।
పుణ్యశ్లోకా చ వైదేహీ పుణ్యశ్లోకో జనార్దనః।। 4
కర్కోటకస్య నాగస్య దమయన్త్యా నలస్య చ।
ఋతుపర్ణస్య రాజర్షేః కీర్తనం కలినాశనమ్।। 5
అశ్వత్థామా బలిర్వ్యాసో హనుమాంశ్చ విభీషణః।
కృపః పరశురామశ్చ సప్తైతే చిరజీవినః।।6
karāgre vasate lakṣmīḥ karamadhye sarasvatī|
karamūle tu gaurī syāt prabhāte karadarśanam| 1
samudravasane devi parvata stanamaṃḍale|
viṣṇupatni namastubhyaṃ pādasparśaṃ kṣamasva me||2
ahalyā draupadī sītā tārā mandodarī tathā|
paṃca kanyā smare nnityaṃ mahāpātakanāśanam|| 3
puṇyaśloko nalo rājā puṇyaśloko yudhiṣṭhiraḥ|
puṇyaślokā ca vaidehī puṇyaśloko janārdanaḥ|| 4
karkoṭakasya nāgasya damayantyā nalasya ca|
ṛtuparṇasya rājarṣeḥ kīrtanaṃ kalināśanam|| 5
aśvatthāmā balirvyāso hanumāṃśca vibhīṣaṇaḥ|
kṛpaḥ paraśurāmaśca saptaite cirajīvinaḥ||6
सुप्रभात श्लोकाः
ब्रह्मा मुरारि स्त्रिपुरान्तकश्च भानुश्शशी भूमिसुतो बुधश्च।
गुरुश्च शुक्र श्शनि राहुकेतवः कुर्वंतु सर्वे मम सुप्रभातम्।।7
भृगु र्वसिष्ठः क्रतु रंगिराश्च मनुः पुलस्त्यः पुलहश्च गौतमः।
रैभ्यो मरीचिश्च्यवनोथ दक्षः कुर्वंतु सर्वे मम सुप्रभातम्। 8
सनत्कुमारश्च सनन्दनश्च सनातनो प्यासुरि संहलौ च।
सप्तस्वरा स्सप्तरसातलानि कुर्वंतु सर्वे मम सुप्रभातम्।।9
सप्तार्णवा स्सप्तकुलाचलाश्च सप्तर्षयो द्वीपवनानि सप्त।
भूरादिलोका भुवनानि सप्त कुर्वंतु सर्वे मम सुप्रभातम्।।10
पृथ्वी सगंधा सरसास्तदापः स्पर्शश्च वायुर्ज्वलितं च तेजः।
नभ स्सशब्दं महता सहैव कुर्वंतु सर्वे मम सुप्रभातम्।।11
गुरु र्ब्रह्मा गुरुर्विष्णु र्गुरुर्देवो महेश्वरः।
गुरु स्साक्षात् परं ब्रह्म तस्मै श्रीगुरवे नमः।।12
బ్రహ్మా మురారి స్త్రిపురాన్తకశ్చ భానుశ్శశీ భూమిసుతో బుధశ్చ।
గురుశ్చ శుక్ర శ్శని రాహుకేతవః కుర్వంతు సర్వే మమ సుప్రభాతమ్।।7
భృగు ర్వసిష్ఠః క్రతు రంగిరాశ్చ మనుః పులస్త్యః పులహశ్చ గౌతమః।
రైభ్యో మరీచిశ్చ్యవనోథ దక్షః కుర్వంతు సర్వే మమ సుప్రభాతమ్। 8
సనత్కుమారశ్చ సనన్దనశ్చ సనాతనో ప్యాసురి సంహలౌ చ।
సప్తస్వరా స్సప్తరసాతలాని కుర్వంతు సర్వే మమ సుప్రభాతమ్।।9
సప్తార్ణవా స్సప్తకులాచలాశ్చ సప్తర్షయో ద్వీపవనాని సప్త।
భూరాదిలోకా భువనాని సప్త కుర్వంతు సర్వే మమ సుప్రభాతమ్।।10
పృథ్వీ సగంధా సరసాస్తదాపః స్పర్శశ్చ వాయుర్జ్వలితం చ తేజః।
నభ స్సశబ్దం మహతా సహైవ కుర్వంతు సర్వే మమ సుప్రభాతమ్।।11
గురు ర్బ్రహ్మా గురుర్విష్ణు ర్గురుర్దేవో మహేశ్వరః।
గురు స్సాక్షాత్ పరం బ్రహ్మ తస్మై శ్రీగురవే నమః।।12
brahmā murāri stripurāntakaśca bhānuśśaśī bhūmisuto budhaśca|
guruśca śukra śśani rāhuketavaḥ kurvaṃtu sarve mama suprabhātam||7
bhṛgu rvasiṣṭhaḥ kratu raṃgirāśca manuḥ pulastyaḥ pulahaśca gautamaḥ|
raibhyo marīciścyavanotha dakṣaḥ kurvaṃtu sarve mama suprabhātam| 8
sanatkumāraśca sanandanaśca sanātano pyāsuri saṃhalau ca|
saptasvarā ssaptarasātalāni kurvaṃtu sarve mama suprabhātam||9
saptārṇavā ssaptakulācalāśca saptarṣayo dvīpavanāni sapta|
bhūrādilokā bhuvanāni sapta kurvaṃtu sarve mama suprabhātam||10
pṛthvī sagaṃdhā sarasāstadāpaḥ sparśaśca vāyurjvalitaṃ ca tejaḥ|
nabha ssaśabdaṃ mahatā sahaiva kurvaṃtu sarve mama suprabhātam||11
guru rbrahmā gururviṣṇu rgururdevo maheśvaraḥ|
guru ssākṣāt paraṃ brahma tasmai śrīgurave namaḥ||12
स्नानकाले पठनीयाः
अतिक्रूर महाकाय कल्पांत दहनोपम।
भैरवाय नमस्तुभ्य - मनुज्ञां दातु मर्हसि।।13
गंगा गंगेति यो ब्रूया - द्योजनानां शतैरपि।
मुच्यते सर्वपापेभ्यो विष्णुलोकं स गच्छति।। 15
गंगे च यमुने कृष्णे गोदावरि सरस्वति।
नर्मदे सिन्धु कावेरि जलेस्मिन् सन्निधिं कुरु।।16
అతిక్రూర మహాకాయ కల్పాంత దహనోపమ।
భైరవాయ నమస్తుభ్య - మనుజ్ఞాం దాతు మర్హసి।।13
గంగా గంగేతి యో బ్రూయా - ద్యోజనానాం శతైరపి।
ముచ్యతే సర్వపాపేభ్యో విష్ణులోకం స గచ్ఛతి।। 15
గంగే చ యమునే కృష్ణే గోదావరి సరస్వతి।
నర్మదే సిన్ధు కావేరి జలేస్మిన్ సన్నిధిం కురు।।16
atikrūra mahākāya kalpāṃta dahanopama|
bhairavāya namastubhya - manujñāṃ dātu marhasi||13
gaṃgā gaṃgeti yo brūyā - dyojanānāṃ śatairapi|
mucyate sarvapāpebhyo viṣṇulokaṃ sa gacchati|| 15
gaṃge ca yamune kṛṣṇe godāvari sarasvati|
narmade sindhu kāveri jalesmin sannidhiṃ kuru||16
भोजन समये पठनीयाः
माता च पार्वतीदेवी पिता देवो महेश्वरः।
बान्धवा श्शिव भक्ताश्च स्वदेशो भुवनत्रयम्।।
भिक्षां देहि कृपावलंबनकरी मातान्नपूर्णेश्वरी।। 17
अन्नपूर्णे सदापूर्णे शंकर प्राणवल्लभे।
ज्ञानवैराग्य सिद्ध्यर्थं भिक्षां देहि च पार्वति।। 18
अहं वैश्वानरो भूत्वा प्राणिनां देह माश्रितः।
प्राणापान समायुक्तः पचाम्यन्नं चतुर्विधम्।।19
ब्रह्मार्पणं ब्रह्महवि र्ब्रह्माग्नौ ब्रह्मणा हुतम्।
ब्रह्मैव तेन गन्तव्यं ब्रह्म कर्म समाधिना।।20
మాతా చ పార్వతీదేవీ పితా దేవో మహేశ్వరః।
బాన్ధవా శ్శివ భక్తాశ్చ స్వదేశో భువనత్రయమ్।।
భిక్షాం దేహి కృపావలంబనకరీ మాతాన్నపూర్ణేశ్వరీ।। 17
అన్నపూర్ణే సదాపూర్ణే శంకర ప్రాణవల్లభే।
జ్ఞానవైరాగ్య సిద్ధ్యర్థం భిక్షాం దేహి చ పార్వతి।। 18
అహం వైశ్వానరో భూత్వా ప్రాణినాం దేహ మాశ్రితః।
ప్రాణాపాన సమాయుక్తః పచామ్యన్నం చతుర్విధమ్।।19
బ్రహ్మార్పణం బ్రహ్మహవి ర్బ్రహ్మాగ్నౌ బ్రహ్మణా హుతమ్।
బ్రహ్మైవ తేన గన్తవ్యం బ్రహ్మ కర్మ సమాధినా।।20
mātā ca pārvatīdevī pitā devo maheśvaraḥ|
bāndhavā śśiva bhaktāśca svadeśo bhuvanatrayam||
bhikṣāṃ dehi kṛpāvalaṃbanakarī mātānnapūrṇeśvarī|| 17
annapūrṇe sadāpūrṇe śaṃkara prāṇavallabhe|
jñānavairāgya siddhyarthaṃ bhikṣāṃ dehi ca pārvati|| 18
ahaṃ vaiśvānaro bhūtvā prāṇināṃ deha māśritaḥ|
prāṇāpāna samāyuktaḥ pacāmyannaṃ caturvidham||19
brahmārpaṇaṃ brahmahavi rbrahmāgnau brahmaṇā hutam|
brahmaiva tena gantavyaṃ brahma karma samādhinā||20
गृहा न्निर्गमन समये पठनीयाः
वनमाली गदी शार्ङ्गी शङ्खी चक्री च नन्दकी।
श्रीमान्नारायणो विष्णु र्वासुदेवोभिरक्षतु।।21
सुमुख श्चैकदन्तश्च कपिलो गजकर्णकः।
लम्बोदरश्च विकटो विघ्नराजो गणाधिपः।।22
धूम्रकेतु र्गणाध्यक्षः फालचन्द्रो गजाननः।
वक्रतुण्ड श्शूर्पकर्णो हेरम्ब स्स्कन्दपूर्वजः।।23
षोडशैतानि नामानि यः पठे च्छृणुयादपि।
विद्यारंभे विवाहे च प्रवेशे निर्गमे तथा।
संग्रामे सर्वकार्येषु विघ्नस्तस्य न जायते।।24
हनुमा नञ्जनासूनु र्वायुपुत्रो महाबलः।
रामेष्टः फल्गुनसखः पिङ्गाक्षोमित विक्रमः।।25
उदधिक्रमणश्चैव सीताशोक विनाशकः।
लक्ष्मण प्राणदाता च दशग्रीवस्य दर्पहा।26
द्वादशैतानि नामानि कपीन्द्रस्य महात्मनः।
स्वापकाले पठेन्नित्यं यात्राकाले विशेषतः।
तस्य मृत्युभयं नास्ति सर्वत्र विजयी भवेत्।।27
आपदामपहर्तारं दातारं सर्वसम्पदाम्।
लोकाभिरामं श्रीरामं भूयो भूयो नमाम्यहम्।।28
వనమాలీ గదీ శార్ఙ్గీ శఙ్ఖీ చక్రీ చ నన్దకీ।
శ్రీమాన్నారాయణో విష్ణు ర్వాసుదేవోభిరక్షతు।।21
సుముఖ శ్చైకదన్తశ్చ కపిలో గజకర్ణకః।
లమ్బోదరశ్చ వికటో విఘ్నరాజో గణాధిపః।।22
ధూమ్రకేతు ర్గణాధ్యక్షః ఫాలచన్ద్రో గజాననః।
వక్రతుణ్డ శ్శూర్పకర్ణో హేరమ్బ స్స్కన్దపూర్వజః।।23
షోడశైతాని నామాని యః పఠే చ్ఛృణుయాదపి।
విద్యారంభే వివాహే చ ప్రవేశే నిర్గమే తథా।
సంగ్రామే సర్వకార్యేషు విఘ్నస్తస్య న జాయతే।।24
హనుమా నఞ్జనాసూను ర్వాయుపుత్రో మహాబలః।
రామేష్టః ఫల్గునసఖః పిఙ్గాక్షోమిత విక్రమః।।25
ఉదధిక్రమణశ్చైవ సీతాశోక వినాశకః।
లక్ష్మణ ప్రాణదాతా చ దశగ్రీవస్య దర్పహా।26
ద్వాదశైతాని నామాని కపీన్ద్రస్య మహాత్మనః।
స్వాపకాలే పఠేన్నిత్యం యాత్రాకాలే విశేషతః।
తస్య మృత్యుభయం నాస్తి సర్వత్ర విజయీ భవేత్।।27
ఆపదామపహర్తారం దాతారం సర్వసమ్పదామ్।
లోకాభిరామం శ్రీరామం భూయో భూయో నమామ్యహమ్।।28
vanamālī gadī śārṅgī śaṅkhī cakrī ca nandakī|
śrīmānnārāyaṇo viṣṇu rvāsudevobhirakṣatu||21
sumukha ścaikadantaśca kapilo gajakarṇakaḥ|
lambodaraśca vikaṭo vighnarājo gaṇādhipaḥ||22
dhūmraketu rgaṇādhyakṣaḥ phālacandro gajānanaḥ|
vakratuṇḍa śśūrpakarṇo heramba sskandapūrvajaḥ||23
ṣoḍaśaitāni nāmāni yaḥ paṭhe cchṛṇuyādapi|
vidyāraṃbhe vivāhe ca praveśe nirgame tathā|
saṃgrāme sarvakāryeṣu vighnastasya na jāyate||24
hanumā nañjanāsūnu rvāyuputro mahābalaḥ|
rāmeṣṭaḥ phalgunasakhaḥ piṅgākṣomita vikramaḥ||25
udadhikramaṇaścaiva sītāśoka vināśakaḥ|
lakṣmaṇa prāṇadātā ca daśagrīvasya darpahā|26
dvādaśaitāni nāmāni kapīndrasya mahātmanaḥ|
svāpakāle paṭhennityaṃ yātrākāle viśeṣataḥ|
tasya mṛtyubhayaṃ nāsti sarvatra vijayī bhavet||27
āpadāmapahartāraṃ dātāraṃ sarvasampadām|
lokābhirāmaṃ śrīrāmaṃ bhūyo bhūyo namāmyaham||28
निद्रा काले पठनीयाः
अगस्ति र्माधवश्चैव मुचुकुन्दो महाबलः।
कपिलो मुनि रास्तीकः पंचैते सुखशायिनः।।29
केशवं माधवं विष्णुं शेषशायिन मच्युतम्।
हंसं नारायणं कृष्णं स्मरे द्दुस्स्वप्न शान्तये।।30
ब्रह्माणं शंकरं विष्णुं यमं रामं दनुं बलिम्।
सप्तैतान् य स्स्मरेन्नित्यं दुस्स्वप्न स्तस्य नश्यति।। 31
అగస్తి ర్మాధవశ్చైవ ముచుకున్దో మహాబలః।
కపిలో ముని రాస్తీకః పంచైతే సుఖశాయినః।।29
కేశవం మాధవం విష్ణుం శేషశాయిన మచ్యుతమ్।
హంసం నారాయణం కృష్ణం స్మరే ద్దుస్స్వప్న శాన్తయే।।30
బ్రహ్మాణం శంకరం విష్ణుం యమం రామం దనుం బలిమ్।
సప్తైతాన్ య స్స్మరేన్నిత్యం దుస్స్వప్న స్తస్య నశ్యతి।। 31
agasti rmādhavaścaiva mucukundo mahābalaḥ|
kapilo muni rāstīkaḥ paṃcaite sukhaśāyinaḥ||29
keśavaṃ mādhavaṃ viṣṇuṃ śeṣaśāyina macyutam|
haṃsaṃ nārāyaṇaṃ kṛṣṇaṃ smare ddussvapna śāntaye||30
brahmāṇaṃ śaṃkaraṃ viṣṇuṃ yamaṃ rāmaṃ danuṃ balim|
saptaitān ya ssmarennityaṃ dussvapna stasya naśyati|| 31